Júlový súbor prípadov nesplnenia povinnosti: kľúčové rozhodnutia

Prehľad podľa jednotlivých oblastí politiky

Európska komisia v rámci svojho pravidelného súboru rozhodnutí o prípadoch nesplnenia povinnosti podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych oblastí politiky EÚ, je zabezpečiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov. Kľúčové rozhodnutia Komisie sú uvedené ďalej v texte, pričom sú usporiadané podľa jednotlivých oblastí politiky. Komisia zároveň uzatvára 64 prípadov, v ktorých príslušné členské štáty vykonali nápravu. Pri týchto prípadoch Komisia nemusí ďalej pokračovať v postupe v prípade nesplnenia povinnosti. Činnosti Komisie v oblasti presadzovania predpisov a dodržiavanie práva EÚ zo strany členských štátov možno sledovať prostredníctvom interaktívnych máp a nastaviteľných grafov. Podrobnejšie informácie o histórii jednotlivých prípadov alebo prístup k úplnej databáze rozhodnutí o nesplnení povinnosti získate v registri rozhodnutí o nesplnení povinnosti, ktorý je k dispozícii na nahliadnutie. Ďalšie informácie o postupe EÚ v prípade nesplnenia povinnosti nájdete v tomto dokumente s častými otázkami.

1. Životné prostredie

(Ďalšie informácie: Maciej Berestecki – tel.: +32 22966483; Anna Gray – tel.: +32 22980873)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva NEMECKO a ESTÓNSKO, aby uviedli svoje vnútroštátne právne predpisy do súladu so smernicou o jednorazových plastoch
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálne výzvy Nemecku [INFR(2025)2107] a Estónsku [INFR(2025)2101], pretože nesprávne transponovali smernicu o jednorazových plastoch [smernica (EÚ) 2019/904]. Cieľom smernice je predchádzať vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie a ľudské zdravie a znižovať tento vplyv, ako aj podporovať prechod na obehové hospodárstvo. Nemecko nesprávne transponovalo viaceré ustanovenia smernice o jednorazových plastoch do svojho vnútroštátneho práva. Napríklad nie sú vymedzené „prístavné zberné zariadenia“ a bez tohto vymedzenia nie je jasné, ako možno správne vypočítať náklady, ktoré majú znášať výrobcovia. Ďalej existuje medzera v súvislosti s výnimkami z povinnosti zabezpečiť triedený zber a so zákazom zmiešavania odpadov. V neposlednom rade sa v právnych predpisoch nenachádza ustanovenie o kampani na zvyšovanie informovanosti v súvislosti s dostupnosťou opätovne použiteľných alternatív a vplyvom znečisťovania prostredia odpadom. V Estónsku sa kontrolou súladu zistilo, že systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa nevzťahujú v plnej miere na všetky požadované jednorazové plastové výrobky, čím sa obmedzuje rozsah pôsobnosti smernice. Estónsko navyše komplexne nevymedzuje úlohy a zodpovednosť za systémy podávania správ. Zdá sa, že v estónskom rámci chýbajú aj primerané opatrenia na informovanie spotrebiteľov o opätovne použiteľných alternatívach, systémoch opätovného použitia a o možnostiach nakladania s odpadom. Komisia preto Nemecku a Estónsku zasiela formálne výzvy a tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva ÍRSKO, FRANCÚZSKO a SLOVINSKO, aby správne transponovali smernicu o pitnej vode
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálne výzvy Írsku [INFR(2025)2106], Francúzsku [INFR(2025)2105] a Slovinsku [INFR(2025)2104], pretože nesprávne transponovali smernicu o pitnej vode [smernica (EÚ) 2020/2184], ktorá prispieva k zlepšeniu odolnosti v oblasti vody v celej EÚ a k dosiahnutiu cieľa EÚ týkajúceho sa nulového znečistenia. Prepracovaným znením smernice o pitnej vode sa posilňuje ochrana ľudského zdravia vďaka aktualizácii noriem kvality vody, riešeniu problematických znečisťujúcich látok, ako sú endokrinné disruptory a mikroplasty, a zabezpečeniu čistejšej vody z vodovodu. Členské štáty mali povinnosť smernicu transponovať do 12. januára 2023. Tieto tri členské štáty netransponovali smernicu správne. Pokiaľ ide o Francúzsko, nesprávna transpozícia sa týka posúdenia rizika domových rozvodných systémov, monitorovania kvality pitnej vody a povinných informácií, ktoré sa majú poskytovať verejnosti. Pokiaľ ide o Írsko a Slovinsko, problémy s transpozíciou sa týkajú najmä ustanovení smernice o opatreniach (napr. dočasných obmedzeniach), ktoré sa majú prijať v prípade možnej hrozby pre ľudské zdravie vyplývajúcej z pitnej vody, ak táto voda dočasne nie je v súlade s normami smernice. Komisia preto Írsku, Francúzsku a Slovinsku zasiela formálnu výzvu a tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivé odpovede, môže rozhodnúť o vydaní odôvodnených stanovísk.

Komisia vyzýva POĽSKO, aby uviedlo svoje vnútroštátne právne predpisy do súladu so smernicou o skládkach odpadov
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Poľsku [INFR(2025)2065], pretože nesprávne transponovalo smernicu o skládkach odpadov [smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov zmenená smernicou (EÚ) 2018/850]. V smernici sa stanovujú normy pre skládky, ktoré majú zamedziť nepriaznivým vplyvom na ľudské zdravie, vodu, pôdu a ovzdušie. Členské štáty musia podľa tejto smernice prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa na skládku ukladal iba odpad, ktorý bol upravený. V smernici o skládkach odpadov sa stanovuje cieľ znížiť do roku 2035 objem skládkovania komunálneho odpadu na 10 %, od roku 2030 sa zakazuje skládkovanie odpadu vhodného na recykláciu alebo iné zhodnocovanie a stanovujú sa pravidlá výpočtu plnenia cieľa týkajúceho sa zníženia objemu skládkovania. Poľsko nestanovilo vhodné pravidlá výpočtu miery skládkovania. Okrem toho neboli správne transponované niektoré normy pre uskladnenie a prijímanie kovovej ortuti a niektoré prvky kontrolných a monitorovacích postupov v etape prevádzkovania skládky a etape starostlivosti o skládku po ukončení prevádzky. Tieto nedostatky budú mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie, najmä na miestach, kde sa nachádzajú skládky. Komisia preto zasiela Poľsku formálnu výzvu. Poľsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o zaslaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva členské štáty, aby aktualizovali svoje národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia na zníženie emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie
Komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálne výzvy Chorvátsku [INFR(2025)2085], Lotyšsku [INFR(2025)2087], Maďarsku [INFR(2025)2086], Malte [INFR(2025)2088], Portugalsku [INFR(2025)2089] a Slovensku [INFR(2025)2090], pretože si nesplnili povinnosti vyplývajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie (ďalej len „smernica o národných emisných stropoch“). V smernici o národných emisných stropoch sa stanovujú národné záväzky znižovania emisií niekoľkých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré má každý členský štát dosiahnuť od roku 2020 do roku 2029, a ambicióznejšie záväzky na obdobie od roku 2030. V smernici o národných emisných stropoch sa vyžaduje, aby členské štáty aktualizovali svoje národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia aspoň každé štyri roky. Členské štáty v týchto programoch stanovujú, ako plánujú splniť svoje záväzky znižovania emisií. Politiky a opatrenia obsiahnuté v národných programoch riadenia znečisťovania ovzdušia sa musia aktualizovať skôr, ak národné inventúry alebo projekcie emisií preukážu nedodržanie povinností alebo riziko ich nedodržania. Aktualizácia politík a opatrení je nevyhnutná na to, aby členské štáty splnili svoje záväzky týkajúce sa znižovania emisií a aby Komisia mohla kontrolovať úsilie členských štátov o zabezpečenie súladu. Uvedené členské štáty požadované aktualizácie doposiaľ Komisii nepredložili. Komisia preto týmto šiestim členským štátom zasiela formálne výzvy a tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva BULHARSKO, aby správne transponovalo rámcovú smernicu o odpade
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Bulharsku [INFR(2023)2143], pretože do lehoty na transpozíciu 5. júla 2020 správne netransponovalo rámcovú smernicu o odpade (smernica 2008/98/ES) zmenenú smernicou (EÚ) 2018/851. Cieľom rámcovej smernice o odpade je predchádzať vzniku odpadu alebo ho znižovať, obmedzovať celkový vplyv využívania zdrojov a zvyšovať efektívnosť takéhoto využívania. V zmenenej smernici sa stanovujú záväzné ciele pre prípravu na opätovné použitie a recykláciu určitých tokov odpadu vrátane komunálneho odpadu. Zároveň sa v nej zavádzajú požiadavky na členské štáty, aby zlepšili svoje systémy nakladania s odpadom a zvýšili efektívnosť využívania zdrojov. Komisia zistila, že Bulharsko nesprávne transponovalo niekoľko ustanovení zmenenej smernice vrátane prvkov týkajúcich sa všeobecných minimálnych požiadaviek na systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ako aj osobitných požiadaviek na monitorovanie a posudzovanie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu a zmiešavanie odpadových olejov. Komisia zaslala Bulharsku v novembri 2023 formálnu výzvu. Bulharsko sa zaviazalo zmeniť vnútroštátne právne predpisy s cieľom zabezpečiť úplný súlad so smernicou, ale zodpovedajúce zmeny právnych predpisov doposiaľ nevykonalo. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Bulharsku. Bulharsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia vyzýva CYPRUS, aby transponoval smernicu o projekciách emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Cypru [INFR(2025)0021], pretože netransponoval delegovanú smernicu Komisie (EÚ) 2024/299, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/2284, pokiaľ ide o metodiku podávania správ o projekciách emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie. V smernici (EÚ) 2016/2284 sa stanovujú záväzky členských štátov týkajúce sa zníženia emisií piatich kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie, t. j. oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx), nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC), amoniaku (NH3) a jemných tuhých častíc (PM2,5), a vyžaduje sa v nej, aby sa o nich podávali správy Komisii. Cieľom zmeny je zosúladiť podávanie správ o projekciách emisií s medzinárodnými požiadavkami podľa Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Komisia zaslala Cypru 30. januára 2025 formálnu výzvu. Cyprus toto porušenie uznal a v odpovedi uviedol, že sa ním zaoberá, avšak smernica dodnes nebola transponovaná. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Cypru. Cyprus má teraz dva mesiace na to, aby odpovedal a prijal potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia vyzýva HOLANDSKO, aby prijalo potrebné kroky na ochranu lúčneho vtáka brehára čiernochvostého
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Holandsku [INFR(2024)4014], pretože nedodržiava smernicu o vtáctve (smernica 2009/147/ES). V smernici sa vyžaduje, aby členské štáty udržiavali populácie vtákov na úrovni, ktorá zabezpečuje ich priaznivý stav, a to pomocou opatrení, ako je zachovanie a obnova ich biotopov, a to aj prostredníctvom osobitne chránených území v rámci sústavy EÚ Natura 2000. V Holandsku už desaťročia dochádza k stabilnému úbytku mnohých druhov vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde vrátane ikonického brehára čiernochvostého, ktorého populácie sú čoraz zraniteľnejšie v dôsledku straty biotopov a neudržateľných poľnohospodárskych postupov. Komisia 24. júla 2024 rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala Holandsku formálnu výzvu, pretože si neplní svoju povinnosť chrániť brehára čiernochvostého. Hoci orgány poskytli odpoveď, v ktorej uviedli sériu opatrení, dodnes sa tieto opatrenia nevykonali v dostatočnom rozsahu, aby sa zvrátil neustály úbytok tohto druhu prispôsobením poľnohospodárskych postupov s cieľom zabezpečiť úspešné hniezdenie. Okrem toho sa stále nepodarilo označiť nové lokality, kde tento vták hniezdi vo významnom počte. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Holandsku. Holandsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia vyzýva PORTUGALSKO, aby dodržiavalo pravidlá EÚ týkajúce sa čistenia komunálnych odpadových vôd
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Portugalsku [INFR(2024)2193], pretože nedodržiava smernicu o čistení komunálnych odpadových vôd (smernica Rady 91/271/EHS). Nevyčistené odpadové vody môžu ohroziť ľudské zdravie a znečisťujú jazerá, rieky, pôdu, pobrežné a podzemné vody. Smernicou sa chráni kvalita vody aj ľudské zdravie tým, že sa od členských štátov vyžaduje, aby vo všetkých aglomeráciách s 2 000 a viac obyvateľmi zbierali a čistili svoje komunálne odpadové vody pred ich vypustením do životného prostredia. Správne vykonávanie smernice o čistení komunálnych odpadových vôd tak prispieva k odolnosti v oblasti vody v celej EÚ. Komisia zaslala Portugalsku v októbri 2024 formálnu výzvu. Napriek tomu, že Portugalsko dosiahlo vo viacerých aglomeráciách určitý pokrok, v aglomerácii Pereira do Campo stále nezabezpečuje, aby všetky komunálne odpadové vody prešli pred vypustením sekundárnym alebo ekvivalentným čistením. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Portugalsku. Portugalsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

2. Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

(Ďalšie informácie: Lea Zuber – tel.: +32 22956298; Rüya Perincek – tel.: +32 460762510)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva ÍRSKO, aby zabezpečilo súlad s pravidlami EÚ týkajúcimi sa slobody poskytovať služby
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Írsku [INFR(2025)4018] z dôvodu porušenia smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu v súvislosti s realitnými službami. V írskom práve sa vyžaduje časté obnovovanie povolení (tzv. licencií) pre poskytovateľov takýchto služieb usadených v Írsku. Cezhraničné poskytovanie realitných služieb na dočasnom základe bez usadenia v Írsku je navyše povolené len vtedy, ak členský štát usadenia reguluje realitné služby rovnakým spôsobom ako Írsko – konkrétne tým, že vyžaduje povolenie a systém ochrany klientov. Povinnosť častého obnovovania povolení, ktorú Írsko ukladá usadeným poskytovateľom služieb, je podľa Komisie neodôvodnená a neprimeraná. Komisia považuje za neopodstatnené a neprimerané aj požadované povolenie a systém ochrany klientov v členskom štáte usadenia. Poskytovateľom realitných služieb to bráni v poskytovaní týchto služieb v Írsku, ak sú usadení v členskom štáte, v ktorom takéto systémy neexistujú. Komisia preto zasiela Írsku formálnu výzvu. Írsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva POĽSKO, aby dosiahlo súlad s rozsudkom Súdneho dvora a zabezpečilo správnu transpozíciu smerníc o verejnom obstarávaní
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní formálnej výzvy Poľsku [INFR(2018)2276] podľa článku 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pretože nedosiahlo súlad s rozsudkom Súdneho dvora zo 7. septembra 2023. Súdny dvor v uvedenom rozsudku konštatoval, že Poľsko porušilo svoje povinnosti vyplývajúce zo smerníc EÚ o verejnom obstarávaní (smernica 2014/24/EÚ) tým, že do vnútroštátneho práva zaviedlo výnimky, ktoré sa v smerniciach nestanovujú. V právnych predpisoch EÚ o verejnom obstarávaní sa vyžaduje, aby verejní obstarávatelia zadávali verejné zákazky presahujúce určitý finančný limit pri plnom dodržiavaní zásad transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Rozhodnutie súdu sa týka výnimiek na predkladanie bezpečnostných dokumentov podľa poľského zákona o verejnom obstarávaní. Súd konštatoval, že Poľsko doplnilo do poľského vnútroštátneho zákona o verejnom obstarávaní výnimky, ktoré neboli v súlade s pravidlami EÚ, a preto nesprávne transponovalo smernice EÚ o verejnom obstarávaní. Komisia preto zasiela Poľsku formálnu výzvu podľa článku 260 ZFEÚ. Poľsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o postúpení veci Poľska späť Súdnemu dvoru EÚ so žiadosťou o uloženie finančných sankcií.

Dodatočná formálna výzva

Komisia vyzýva MAĎARSKO, aby pri udeľovaní koncesií na diaľnice dodržiavalo pravidlá EÚ
Európska komisia rozhodla o zaslaní dodatočnej formálnej výzvy Maďarsku [INFR(2024)4006] z dôvodu nedodržania pravidiel EÚ týkajúcich sa verejného obstarávania a koncesií pri zadávaní zákazky na výstavbu, prevádzku a údržbu diaľničnej siete. Cieľom pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania (smernica 2014/24/EÚ) a koncesií (smernica 2014/23/EÚ) je zaručiť rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi a otváranie verejného obstarávania a koncesií hospodárskej súťaži. Komisia v tejto dodatočnej formálnej výzve vyjadruje niekoľko obáv. Domnieva sa, že v rámci 35-ročnej zákazky Maďarska na výstavbu, prevádzku a údržbu diaľničnej siete sa nepreniesla dostatočná úroveň prevádzkového rizika na koncesionára, čo je kľúčový prvok, ktorý odlišuje koncesiu od verejnej zákazky. Komisia preto dospela k záveru, že zákazka mohla byť nesprávne klasifikovaná ako koncesia namiesto verejnej zákazky, čím bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Navyše sa zdá, že úpravami zákazky sa porušujú aj povinnosti vyplývajúce z pravidiel verejného obstarávania EÚ. Komisia konštatuje, že aj keby sa zákazka považovala za koncesiu, jej trvanie presahuje obdobie povolené podľa smernice o koncesiách. Komisia preto zasiela Maďarsku dodatočnú formálnu výzvu. Maďarsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva BULHARSKO, aby dodržiavalo pravidlá verejného obstarávania
Európska komisia sa dnes rozhodla vydať odôvodnené stanovisko Bulharsku [INFR(2024)4027] z dôvodu nesúladu bulharského zákona o elektronickej verejnej správe s pravidlami verejného obstarávania EÚ. V smernici 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní sa vyžaduje, aby sa verejné zákazky presahujúce určitý finančný limit zadávali v súlade so zásadami transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Tým sa zabezpečuje spravodlivá hospodárska súťaž a efektívnejšie využitie peňazí daňových poplatníkov. Komisia sa domnieva, že bulharský zákon porušuje tieto povinnosti tým, že sa v ňom poveruje výkonom činností v oblasti integrácie národného systému jedna spoločnosť – Information Services AD – bez toho, aby boli splnené podmienky odôvodňujúce takéto priame zadanie zákazky. Na základe bulharského zákona o elektronickej verejnej správe najmenej 25 verejných obstarávateľov v Bulharsku uzavrelo s touto spoločnosťou zmluvu o poskytnutí služby bez postupu verejného obstarávania. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Bulharsku. Bulharsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia postúpiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia naliehavo vyzýva ŠPANIELSKO, aby dodržiavalo pravidlá týkajúce sa koncesií na diaľnice
Komisia dnes rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska, v ktorom žiada Španielsko [INFR(2021)4052], aby dodržiavalo pravidlá verejného obstarávania EÚ vrátane pravidiel týkajúcich sa koncesií. Španielsko predĺžilo trvanie koncesií na diaľnice AP-9 a AP-66 o 25 a 29 rokov a následne predalo oboch koncesionárov bez toho, aby predtým vyhlásilo verejné obstarávanie a uverejnilo oznámenie na úrovni EÚ. Podľa smernice 93/37/EHS (ktorá sa v tom čase uplatňovala) a zásad rovnakého zaobchádzania a transparentnosti, ktoré sú základom pravidiel verejného obstarávania EÚ, takéto predĺženia predstavujú podstatné zmeny, ktoré sú rovnocenné so zadávaním nových koncesií, a preto si vyžadujú postup verejného obstarávania. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Španielsku. Španielsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Španielska Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia vyzýva BULHARSKO, aby zabezpečilo súlad so smernicou o službách
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Bulharsku [INFR(2020)4006] z dôvodu zavedenia reštriktívnych pravidiel pre reklamu právnikov, ktoré sú v rozpore so smernicou o službách (smernica 2006/123/ES). Cieľom smernice o službách je naplno využívať potenciál trhov so službami v Európe odstránením právnych a administratívnych prekážok a zároveň umožniť vnútroštátne ochranné opatrenia, ak sú odôvodnené a primerané sledovanému cieľu. Nadmerné obmedzenia reklamy bránia poskytovateľom služieb propagovať svoje služby, čo má vplyv najmä na nových účastníkov trhu. Komisia sa domnieva, že právne rámce a profesijné etické kódexy právnikov v Bulharsku vskutku zakazujú reklamu, keďže právnici v Bulharsku môžu poskytovať len obmedzené informácie, ako sú napríklad používané jazyky. Podľa Komisie to vedie k zákazu reklamy právnikov v rozpore so smernicou o službách. Komisia túto otázku nastolila už v „odporúčaniach reforiem v oblasti regulácie odborných služieb“ z roku 2021 a Bulharsko bolo vyzvané, aby zrušilo všetky úplné zákazy komerčnej komunikácie pre právnikov. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Bulharsku a to má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Bulharska Súdnemu dvoru Európskej únie.

Postúpenia Súdnemu dvoru

Komisia podáva žalobu proti ČESKU z dôvodu nevyriešeného problému týkajúceho sa nesprávnej transpozície pravidiel EÚ o proporcionalite regulácie povolaní
Európska komisia dnes rozhodla o postúpení veci Česka [INFR(2021)2201] Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu nesprávnej transpozície smernice o teste proporcionality [smernica (EÚ) 2018/958]. V smernici sa vyžaduje, aby členské štáty posúdili, či sú nové alebo zmenené pravidlá obmedzujúce prístup k regulovaným povolaniam odôvodnené, nevyhnutné a vyvážené. Komisia zistila, že české právne predpisy nezabezpečujú, aby všetky relevantné opatrenia, najmä tie, ktoré prijímajú profesijné organizácie, a tie, ktoré vyplývajú z parlamentných pozmeňujúcich návrhov, prešli najskôr posúdením proporcionality, ako sa to vyžaduje v smernici. Po dialógu medzi českými orgánmi a útvarmi Komisie však Česko prijalo vnútroštátne opatrenie na zabezpečenie toho, aby parlamentné pozmeňujúce návrhy, na ktoré sa vzťahuje smernica, podliehali testu proporcionality, čo viedlo Komisiu k obmedzeniu rozsahu pôsobnosti žaloby. Predmetom žaloby Komisie proti Česku bude preto skutočnosť, že Česko nezabezpečilo, aby boli opatrenia profesijných organizácií posudzované z hľadiska proporcionality, ako sa to vyžaduje v smernici o teste proporcionality. Ďalšie informácie sú k dispozícii v tlačovej správe.

Komisia postupuje Súdnemu dvoru Európskej únie vec FRANCÚZSKA, pokiaľ ide o jeho požiadavky na označovanie týkajúce sa triedenia odpadu
Európska komisia dnes postúpila vec Francúzska [INFR(2022)4028] Súdnemu dvoru Európskej únie v súvislosti s jeho požiadavkami na označovanie týkajúce sa triedenia odpadu. Podľa francúzskeho práva musia byť na výrobkoch pre domácnosť v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov zobrazené označenia triedenia „logo Triman“ a „infotri“. Keďže neexistujú harmonizované pravidlá EÚ, pokiaľ ide o pokyny na triedenie odpadu pre spotrebiteľov, vnútroštátne požiadavky na označovanie v tejto oblasti predstavujú prekážku voľného pohybu tovaru. Francúzske požiadavky možno zároveň považovať za neprimerané, keďže do času, kým sa dosiahne harmonizácia na úrovni EÚ, sú k dispozícii iné vhodné možnosti na informovanie spotrebiteľov, ktoré menej obmedzujú obchod medzi členskými štátmi. Francúzsko podľa Komisie porušilo aj oznamovacie povinnosti vyplývajúce zo smernice o transparentnosti jednotného trhu [smernica (EÚ) 2015/1535], keďže predmetné opatrenie nebolo oznámené Komisii pred jeho prijatím. Komisia pôvodne zaslala Francúzsku formálnu výzvu vo februári 2023 a následne v novembri 2024 mu zaslala odôvodnené stanovisko. Keďže sa Komisia domnieva, že Francúzsko stále porušuje pravidlá EÚ, rozhodla sa postúpiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie. Ďalšie informácie sú k dispozícii v tlačovej správe.

3. Migrácia, vnútorné záležitosti a bezpečnostná únia

(Ďalšie informácie: Markus Lammert – tel.: +32 22967533; Elettra Di Massa – tel.: +32 22982161)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva CHORVÁTSKO, LUXEMBURSKO a POĽSKO, aby správne transponovali ustanovenia smernice o strelných zbraniach
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Chorvátsku [INFR(2025)2097], Luxembursku [INFR(2025)2098] a Poľsku [INFR(2025)2099] z dôvodu nesprávnej transpozície ustanovení smernice o strelných zbraniach [smernica (EÚ) 2021/555]. Smernicou o strelných zbraniach sa stanovujú spoločné minimálne normy pre nadobúdanie, držanie a komerčnú výmenu civilných strelných zbraní, napríklad strelných zbraní používaných na športové a poľovné účely. Pravidlá stanovené v smernici umožňujú zákonné používanie a pohyb strelných zbraní, ich hlavných častí a streliva na civilné použitie v rámci EÚ. Zároveň sa v smernici zachovávajú vysoké normy bezpečnosti a ochrany pred trestnými činmi a nedovoleným obchodovaním so strelnými zbraňami. Komisia preto Chorvátsku, Luxembursku a Poľsku zasiela formálne výzvy a tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva BULHARSKO, NEMECKO, GRÉCKO, ŠPANIELSKO, FRANCÚZSKO, CYPRUS, LUXEMBURSKO, MALTU, HOLANDSKO, RAKÚSKO, POĽSKO, FÍNSKO a ŠVÉDSKO, aby v plnom rozsahu transponovali ustanovenia smernice o odolnosti kritických subjektov
Európska komisia rozhodla o zaslaní odôvodnených stanovísk Bulharsku [INFR(2024)0258], Nemecku [INFR(2024)0264], Grécku [INFR(2024)0269], Španielsku [INFR(2024)0271], Francúzsku [INFR(2024)0275], Cypru [INFR(2024)0260], Luxembursku [INFR(2024)0283], Malte [INFR(2024)0287], Holandsku [INFR(2024)0289], Rakúsku [INFR(2024)0255], Poľsku [INFR(2024)0291], Fínsku [INFR(2024)0273] a Švédsku [INFR(2024)0297], pretože neoznámili vnútroštátne opatrenia, ktorými sa transponuje smernica o odolnosti kritických subjektov [smernica (EÚ) 2022/2557, smernica CER]. Členské štáty mali transponovať smernicu CER do 17. októbra 2024. Uvedenou smernicou sa nahrádza smernica Rady 2008/114/ES o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu a posilňujú sa z nej vyplývajúce pravidlá. Cieľom smernice je zabezpečiť poskytovanie životne dôležitých služieb pre spoločnosť a hospodárstvo EÚ v kľúčových odvetviach, ako je energetika, doprava, zdravotníctvo, hospodárenie s vodami, bankovníctvo a digitálna infraštruktúra, a to posilnením odolnosti kritických subjektov, ktoré tieto životne dôležité služby poskytujú, proti rôznym hrozbám vrátane prírodných nebezpečenstiev, teroristických útokov, vnútorných hrozieb a sabotáže. Na dosiahnutie tohto dôležitého spoločného cieľa je nevyhnutná rýchla transpozícia smernice. Komisia preto rozhodla o zaslaní odôvodnených stanovísk Bulharsku, Nemecku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Cypru, Luxembursku, Malte, Holandsku, Rakúsku, Poľsku, Fínsku a Švédsku. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení týchto vecí Súdnemu dvoru Európskej únie so žiadosťou o uloženie finančných sankcií.

4. Spravodlivosť

(Ďalšie informácie: Markus Lammert – tel.: +32 22967533; Yuliya Matsyk – tel.: +32 22262716)

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva BELGICKO, aby transponovalo pravidlá EÚ týkajúce sa náhradného cestovného dokladu EÚ
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodnených stanovísk Belgicku [INFR(2025)0003 a INFR(2025)0008], pretože netransponovalo smernicu, ktorou sa zavádza jednotný náhradný cestovný doklad EÚ [smernica Rady (EÚ) 2019/997], a sprievodnú delegovanú smernicu [delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2024/1986]. V smernici o náhradnom cestovnom doklade EÚ sa stanovuje, že členské štáty vydávajú tieto doklady občanom EÚ, ktorí prišli o svoj pas počas pobytu v zahraničí v dôsledku straty, odcudzenia alebo zničenia, čo im umožňuje návrat do krajiny pôvodu alebo pobytu. Delegovanou smernicou sa zavádza technická zmena týkajúca sa strojovo čitateľnej časti dokladu v nadväznosti na vývoj príslušnej normy Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). Vydávanie náhradných cestovných dokladov je najbežnejším typom konzulárnej ochrany, ktorá sa poskytuje, keď členský štát, ktorého je osoba štátnym príslušníkom, nemá konzulárne zastúpenie v tretej krajine, v ktorej sa osoba nachádza. Členské štáty mali transponovať obe smernice do vnútroštátneho práva do 9. decembra 2024. Všetky členské štáty majú začať vydávať jednotný náhradný cestovný doklad EÚ 9. decembra 2025. Komisia zaslala Belgicku 31. januára 2025 formálne výzvy, pretože neoznámilo potrebné opatrenia. Keďže Belgicko neprijalo potrebné opatrenia na zabezpečenie transpozície týchto dvoch smerníc, Komisia sa rozhodla mu zaslať odôvodnené stanoviská. Belgicko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia vyzýva BULHARSKO, aby správne transponovalo pravidlá EÚ týkajúce sa práva na tlmočenie a preklad v trestnom konaní
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Bulharsku [INFR(2023)2111] z dôvodu nesprávnej transpozície ustanovení smernice o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní [smernica (EÚ) 2010/64]. Ide o jednu zo šiestich smerníc EÚ, ktoré vytvárajú spoločné minimálne normy zabezpečujúce dostatočnú ochranu práva podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní na spravodlivý proces v celej EÚ. Touto smernicou sa zaručuje, že podozrivým a obvineným osobám, ktoré nehovoria jazykom trestného konania alebo mu nerozumejú, sa zabezpečí tlmočenie a písomný preklad základných dokumentov. Komisia zaslala Bulharsku 18. októbra 2023 formálnu výzvu. Po analýze odpovedí Bulharska Komisia dospela k záveru, že Bulharsko stále netransponovalo do svojho vnútroštátneho práva opatrenia týkajúce sa práva na tlmočenie, práva na písomný preklad základných dokumentov a rozsahu pôsobnosti smernice. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Bulharsku. Bulharsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Bulharska Súdnemu dvoru Európskej únie.

Postúpenie veci Súdnemu dvoru

Komisia rozhodla o postúpení veci SLOVENSKA Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože nesprávne transponovalo pravidlá týkajúce sa prístupu k obhajcovi a komunikácie po zadržaní
Európska komisia dnes rozhodla o postúpení veci Slovenska [INFR(2023)2008] Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože do svojich vnútroštátnych právnych predpisov nesprávne transponovalo smernicu o práve na prístup k obhajcovi a na komunikáciu po zadržaní (smernica 2013/48/EÚ). Komisia zaslala Slovensku prvú formálnu výzvu v júni 2023. Po analýze odpovedí Komisia dospela k záveru, že Slovensko nesprávne transponovalo ustanovenie o rozsahu uplatňovania smernice a určité pravidlá umožňujúce výnimky z práva na prístup k obhajcovi V novembri 2023 Komisia rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Slovensku a v júli 2024 mu zaslala dodatočné odôvodnené stanovisko v nadväznosti na zmeny, ktoré Slovensko vykonalo vo svojich právnych predpisoch. Na základe analýzy odpovede Slovenska Komisia dospela k záveru, že hoci sa ďalšími zmenami slovenských právnych predpisov riešila otázka týkajúca sa výnimiek z práva na prístup k obhajcovi, obavy spojené s rozsahom pôsobnosti smernice pretrvávajú. Komisia preto teraz rozhodla o postúpení veci Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie. Ďalšie informácie sú k dispozícii v tlačovej správe.

5. Energetika a klíma

(Ďalšie informácie: Anna-Kaisa Itkonen – tel.: +32 22957501; Cristiana Marchitelli – tel.: +32 22989407; Ana Crespo Parrondo – tel.: +32 22981325)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva BULHARSKO, ESTÓNSKO, ÍRSKO, ŠPANIELSKO, TALIANSKO, LITVU, RAKÚSKO, SLOVENSKO a FÍNSKO, aby dodržiavali nariadenie o metáne
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní formálnych výziev Bulharsku [INFR(2025)2115], Estónsku [INFR(2025)2114], Írsku [INFR(2025)2112], Španielsku [INFR(2025)2118], Taliansku [INFR(2025)2111], Litve [INFR(2025)2110], Rakúsku [INFR(2025)2116], Slovensku [INFR(2025)2108] a Fínsku [INFR(2025)2113] z dôvodu porušovania nariadenia (EÚ) 2024/1787 o metáne tým, že nevymenovali príslušný orgán zodpovedný za monitorovanie a presadzovanie uplatňovania pravidiel a neoznámili ho Komisii. Nariadením EÚ o metáne sa riešia emisie metánu v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia. Jeho cieľom je zlepšiť meranie emisií metánu v EÚ a ich vykazovanie, podporiť ich znižovanie, ako aj zvýšiť transparentnosť v EÚ a na celom svete. Motivujú sa ním aj medzinárodní partneri EÚ, aby merali, vykazovali a znižovali svoje emisie metánu. Členské štáty mali do 5. februára 2025 oznámiť Komisii názvy a kontaktné údaje svojich príslušných orgánov. Komisia konštatuje, že uvedené členské štáty si túto povinnosť stále nesplnili. Komisia preto zasiela formálne výzvy Bulharsku, Estónsku, Írsku, Španielsku, Taliansku, Litve, Rakúsku, Slovensku a Fínsku. Tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva ÍRSKO, LOTYŠSKO a PORTUGALSKO, aby v plnom rozsahu transponovali pravidlá EÚ, ktorými sa urýchľujú postupy vydávania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Írsku [INFR(2024)0231], Lotyšsku [INFR(2024)0237] a Portugalsku [INFR(2024)0245], pretože do svojho vnútroštátneho práva v plnom rozsahu netransponovali ustanovenia revidovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov týkajúce sa zjednodušenia a urýchlenia postupov vydávania povolení. Pozmeňujúca smernica [smernica (EÚ) 2023/2413, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001] nadobudla účinnosť v novembri 2023 a určité jej ustanovenia bolo potrebné transponovať do vnútroštátneho práva do 1. júla 2024. Cieľom týchto ustanovení je zjednodušiť a urýchliť postupy vydávania povolení tak na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj na projekty infraštruktúry, ktoré sú potrebné na integráciu dodatočnej kapacity do elektrizačnej sústavy. Zahŕňajú jasné lehoty pre postupy vydávania povolení zamerané na konkrétne technológie alebo typy projektov, posilnenie úlohy jednotného kontaktného miesta na podávanie žiadostí a predpoklad, že projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiaca infraštruktúra sústavy predstavujú nadradený verejný záujem. Komisia v septembri 2024 zaslala 26 členským štátom formálne výzvy, pretože túto smernicu v plnom rozsahu netransponovali do vnútroštátneho práva. Po preskúmaní transpozičných opatrení oznámených Írskom, Lotyšskom a Portugalskom Komisia dospela k záveru, že tieto tri členské štáty dosiaľ v plnom rozsahu netransponovali ustanovenia týkajúce sa zjednodušenia a urýchlenia postupov vydávania povolení. Komisia preto zasiela týmto trom členským štátom odôvodnené stanoviská. Tieto členské štáty majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia na dokončenie transpozície. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení týchto vecí Súdnemu dvoru Európskej únie so žiadosťou o uloženie finančných sankcií.

Postúpenie veci Súdnemu dvoru

Komisia rozhodla o postúpení veci MAĎARSKA Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu rozporného stanoviska k pozícii Únie k rozhodcovskému konaniu v rámci EÚ podľa Zmluvy o energetickej charte
Európska komisia dnes rozhodla o postúpení veci Maďarska [INFR(2024)2206] Súdnemu dvoru Európskej únie v rámci konania o nesplnení povinnosti z dôvodu jeho jednostranného vyhlásenia, ktoré je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora, ako aj s pozíciou Únie k rozhodcovskému konaniu podľa Zmluvy o energetickej charte. V rozsudku vo veci Komstroy Súdny dvor rozhodol, že rozhodcovská doložka Zmluvy o energetickej charte sa neuplatňuje na spory medzi členským štátom a investorom z iného členského štátu týkajúce sa investície, ktorú tento investor uskutočnil v prvom členskom štáte. Maďarsko prijalo jednostranné vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že rozsudok vo veci Komstroy sa vzťahuje len na budúce rozhodcovské konania medzi investorom a štátom v rámci EÚ a že tento účinok do budúcnosti nastane až po prijatí zmeny Zmluvy o energetickej charte. Komisia zaslala Maďarsku v júli 2024 formálnu výzvu a následne v marci 2025 odôvodnené stanovisko. Komisia sa domnieva, že Maďarsko porušuje povinnosť lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, pretože otvorene vyjadrilo jednostrannú pozíciu odlišnú od pozície EÚ. Maďarsko tým zároveň porušuje aj všeobecné zásady autonómie, prednosti, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Únie. Keďže Maďarsko na svojom stanovisku trvá, Komisia postupuje vec Maďarska Súdnemu dvoru Európskej únie. Ďalšie informácie sú k dispozícii v tlačovej správe.

6. Zdaňovanie

(Ďalšie informácie: Anna-Kaisa Itkonen – tel.: +32 22957501; Saul Louis Goulding – tel.: +32 22964735)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva FRANCÚZSKO a CYPRUS, aby zaviedli elektronické colné systémy
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálne výzvy Francúzsku [INFR(2025)2060] a Cypru [INFR(2025)2061], pretože si nesplnili povinnosť zaviesť systém dočasného uskladnenia pre leteckú dopravu a vnútroštátny systém dovozu a v prípade Francúzska navyše preto, že nezaviedlo automatizovaný systém vývozu. Členské štáty mali tieto systémy vytvoriť a uviesť do prevádzky, a to okrem iného aj zabezpečením úplnej migrácie príslušných systémov hospodárskych subjektov, do 31. decembra 2023 v súlade s Colným kódexom Únie (CKÚ) [nariadenie (EÚ) č. 952/2013] a pracovným programom CKÚ [vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2023/2879]. Elektronický systém pre dočasné uskladnenie umožňuje elektronické podávanie príslušných vyhlásení a je jedným z kľúčových krokov na zabezpečenie dohľadu nad tovarom vstupujúcim do EÚ. Po elektronickom podaní týchto vyhlásení sa pomocou vnútroštátnemu systému dovozu zabezpečuje, aby sa na tovar dovážaný do EÚ uplatňovali príslušné opatrenia fiškálnej aj nefiškálnej povahy. Tým, že vnútroštátny systém dovozu zabezpečuje prepojenie s rôznymi inými vnútroštátnymi aplikáciami, zohráva ústrednú úlohu okrem iného aj pri zabezpečovaní účinného výberu príjmov a ochrany finančných záujmov EÚ, ako aj pri presadzovaní zákazov/obmedzení v súvislosti s dovozom tovaru na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov. Automatizovaný systém vývozu je zameraný na automatizáciu dokončovania vývozných postupov (vrátane spätného vývozu) a výstupných formalít, ktoré sa vzťahujú na spoločnú, vnútroštátnu a vonkajšiu oblasť. Komisia preto Francúzsku a Cypru zasiela formálne výzvy. Tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva ČESKO, ÍRSKO, TALIANSKO, MALTU, SLOVINSKO a SLOVENSKO, aby dodržiavali požiadavky EÚ na prenos colných údajov
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálne výzvy Česku [INFR(2025)2054], Írsku [INFR(2025)2055], Taliansku [INFR(2025)2056], Malte [INFR(2025)2057], Slovinsku [INFR(2025)2059] a Slovensku [INFR(2025)2058], pretože si nesplnili povinnosti týkajúce sa prenosu colných údajov. Podľa Colného kódexu Únie (CKÚ) (nariadenie č. 952/2013) a jeho vykonávacieho nariadenia (nariadenie 2015/2447) sú členské štáty povinné zasielať konkrétne colné údaje prostredníctvom systému SURV 3, čo je digitálny systém prevádzkovaný EÚ a prístupný vnútroštátnym colným orgánom. Informačný systém SURV 3 zabezpečuje zber a monitorovanie colných údajov v celej Európskej únii, pričom uľahčuje jednotné uplatňovanie colných kontrol, účinné riadenie rizík a dodržiavanie opatrení EÚ na hraniciach. V Colnom kódexe Únie a vo vykonávacom akte k nemu sa stanovuje, že členské štáty sú povinné zasielať do systému SURV 3 súbor 57 štandardizovaných údajových prvkov v špecifickom formáte. Napriek lehotám na dosiahnutie súladu však cieľové členské štáty naďalej používajú zastarané formáty a poskytujú len obmedzené súbory údajov. Toto neplnenie povinností ohrozuje účinnosť a spoľahlivosť colných operácií EÚ, ako aj regulačných rámcov, ktoré ich podporujú. Komisia preto zasiela formálne výzvy Česku, Írsku, Taliansku, Malte, Slovinsku a Slovensku. Tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva CYPRUS, aby v plnom rozsahu transponoval smernicu o sadzbách DPH
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Cypru [INFR(2025)2094], pretože neoznámilo úplnú transpozíciu smernice o sadzbách DPH (smernica 2022/542). Členské štáty mali túto smernicu transponovať do vnútroštátneho práva do 31. decembra 2024. V smernici o sadzbách DPH sa umožňuje členským štátom širšie využívanie znížených sadzieb vrátane používania nulových sadzieb na nevyhnutné výrobky, ako sú potraviny, lieky a výrobky určené na lekárske použitie. Komisia preto zasiela Cypru formálnu výzvu. Cyprus má teraz dva mesiace na to, aby odpovedal a odstránil nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva TALIANSKO, aby ukončilo diskriminačné zdaňovanie príjmov určitých samostatne zárobkovo činných osôb-nerezidentov
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Taliansku [INFR(2025)4013], pretože nezosúladilo svoj režim proporcionálnej dane (regime forfetario) pre fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú či umeleckú činnosť alebo slobodnú profesiu so slobodou usadiť sa (článok 49 ZFEÚ a článok 31 Dohody o EHP). Hoci sa tento daňový režim vzťahuje na daňovníkov-rezidentov, ktorí spĺňajú vopred stanovené podmienky, daňovníci s pobytom v iných členských štátoch EÚ/EHP sú z jeho rozsahu pôsobnosti vylúčení, pokiaľ aspoň 75 % ich celkového príjmu nepochádza z Talianska. Preto spravidla podliehajú režimu dane z príjmov fyzických osôb („IRPEF“), ktorý zahŕňa zaťažujúcejšie povinnosti týkajúce sa dodržiavania predpisov a vyššie sadzby dane. Komisia preto zasiela Taliansku formálnu výzvu. Taliansko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva TALIANSKO, aby zosúladilo svoje právne predpisy o daňových zvýhodneniach pre dôchodcov-nerezidentov, pokiaľ ide o obecnú daň z nehnuteľností („IMU“) a daň za odpad („TARI“) s právom EÚ
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Taliansku [INFR(2025)4015], pretože nezosúladilo svoje právne predpisy o daňových zvýhodneniach v prípade IMU/TARI pre dôchodcov-nerezidentov s právom na voľný pohyb osôb (článok 21 ZFEÚ a článok 28 EHP), právom na voľný pohyb pracovníkov (článok 45 ZFEÚ a článok 28 EHP) a so slobodou usadiť sa (článok 49 ZFEÚ a článok 31 EHP). V talianskych právnych predpisoch sa stanovuje, že dôchodcovia-nerezidenti môžu využívať daňové zvýhodnenie v prípade IMU/TARI len pod podmienkou, že i) majú pobyt v cudzej krajine, ktorá im vypláca dôchodok, a ii) prispievali do talianskeho systému sociálneho zabezpečenia aj systému sociálneho zabezpečenia v cudzej krajine, ktorá má uzavretú medzinárodnú dohodu s Talianskom, čo má vplyv aj na dôchodcov-nerezidentov, ktorí prispievali do systémov sociálneho zabezpečenia medzinárodných organizácií. Pre takýchto dôchodcov-nerezidentov je preto menej atraktívne nadobudnúť a/alebo si udržiavať nehnuteľnosť v Taliansku len preto, že si počas svojej profesionálnej kariéry uplatnili právo presťahovať sa do iného členského štátu EÚ/EHP alebo pracovať pre medzinárodnú organizáciu. Komisia preto zasiela Taliansku formálnu výzvu. Taliansko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva BELGICKO, BULHARSKO, GRÉCKO, ŠPANIELSKO a RUMUNSKO, aby v plnom rozsahu transponovali smernicu o sadzbách DPH
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Belgicku [INFR(2025)0004], Bulharsku [INFR(2025)0010], Grécku [INFR(2025)0042], Španielsku [INFR(2024)0048] a Rumunsku [INFR(2025)0098], pretože nezosúladili svoje vnútroštátne právne predpisy so záväznými ustanoveniami smernice 2022/542 o sadzbách DPH. V smernici sa umožňuje členským štátom širšie využívanie znížených sadzieb vrátane používania nulových sadzieb na nevyhnutné výrobky, ako sú potraviny, lieky a výrobky určené na lekárske použitie. Päť uvedených členských štátov neoznámilo úplnú transpozíciu smernice, ktorá sa mala vykonať do 31. decembra 2024. Európska komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Belgicku, Bulharsku, Grécku, Španielsku a Rumunsku. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie so žiadosťou o uloženie finančných sankcií.

Komisia vyzýva BULHARSKO, GRÉCKO, ŠPANIELSKO a RUMUNSKO, aby v plnom rozsahu transponovali nové pravidlá EÚ v oblasti DPH, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre MSP
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Bulharsku [INFR(2025)0009], Grécku [INFR(2025)0041], Španielsku [INFR(2024)0047] a Rumunsku [INFR(2025)0097], pretože nezosúladili svoje vnútroštátne právne predpisy s úpravami zavedenými smernicou 2020/285 o osobitnej úprave pre malé podniky. V smernici sa umožňuje malým podnikom predávať tovar a poskytovať služby bez účtovania DPH a zmierňujú sa ich povinnosti týkajúce sa dodržiavania predpisov v oblasti DPH. Okrem toho malé podniky usadené v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom je DPH splatná, môžu oslobodiť od dane dodanie tovaru a poskytovanie služieb rovnakým spôsobom, akým to môžu urobiť malé podniky usadené na domácom trhu vo svojom príslušnom členskom štáte. Komisia preto rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Bulharsku, Grécku, Španielsku a Rumunsku. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení týchto vecí Súdnemu dvoru Európskej únie so žiadosťou o uloženie finančných sankcií.

Komisia vyzýva HOLANDSKO, aby zosúladilo svoje pravidlá zdaňovania investičných fondov s právom EÚ Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Holandsku [INFR(2024)4017], pretože nezosúladilo svoj systém zníženia dane (afdrachtvermindering) s voľným pohybom kapitálu, ktorý sa zaručuje v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore. V holandskom práve sa stanovuje zníženie dane z dividend, ktorú investičné fondy platia z dividend prijatých od spoločností, v ktorých vlastnia akcie. Toto zníženie sa poskytuje z dôvodu splatnej dane z dividend (a podobných zahraničných daní). Na rozdiel od holandských investičných fondov si zahraničné investičné fondy nemôžu kompenzovať daň z dividend zaplatenú holandskými spoločnosťami z dividend, ktoré vyplácajú a ktoré tieto zahraničné investičné fondy následne prerozdelia svojim vlastným investorom. V dôsledku holandského systému zníženia dane je preto pre zahraničné investičné fondy menej atraktívne poskytovať služby holandským investorom a investovať do akcií spoločností so sídlom v Holandsku. Vedie to k rozdielnemu zaobchádzaniu v neprospech investičných fondov ostatných členských štátov EÚ a EHP, čo bráni cezhraničným investíciám na vnútornom trhu. Holandské orgány vo svojej odpovedi na formálnu výzvu z 25. júla 2024 neuznali existenciu obmedzenia a opatrenie označili za opodstatnené nadradeným dôvodom všeobecného záujmu. Preto odmietajú zmeniť holandské právne predpisy. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Holandsku. Holandsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

7. Mobilita a doprava

(Ďalšie informácie: Anna-Kaisa Itkonen – tel.: +32 22957501; Anna Wartberger – tel.: +32 22982054)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva MAĎARSKO, aby správne zaviedlo elektronický výber mýta
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Maďarsku [INFR(2025)2091] z dôvodu nesprávneho vykonávania smernice o Európskej službe elektronického výberu mýta [smernica (EÚ) 2019/520]. Nesprávne transponovanie tejto smernice je prekážkou interoperability medzi elektronickými cestnými mýtnymi systémami členských štátov a bráni cezhraničnému presadzovaniu povinnosti platiť cestné poplatky v EÚ. Znamená to, že vodiči by pri jazdách do Maďarska alebo pri prejazdoch cez túto krajinu mohli potrebovať viac ako jednu zmluvu, viac ako jedného poskytovateľa a viac palubných jednotiek. Komisia preto zasiela Maďarsku formálnu výzvu. Maďarsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva GRÉCKO, CYPRUS a PORTUGALSKO, aby sa pripojili k sieti na presadzovanie práva ProDriveNet
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Grécku [INFR(2024)2030], Cypru [INFR(2025)2096] a Portugalsku [INFR(2024)2032], pretože sa nepripojili k sieti na presadzovanie práva ProDriveNet, ako sa vyžaduje v smernici (EÚ) 2022/2561. Sieť ProDriveNet uľahčuje elektronickú výmenu informácií medzi členskými štátmi o osvedčeniach o odbornej spôsobilosti vodičov nákladných a osobných vozidiel. Orgány členských štátov môžu overiť, či boli takéto osvedčenia vydané, či sú stále platné alebo či boli odobraté. Účinné fungovanie siete je podmienené účasťou všetkých členských štátov. Napriek tomu, že sieť bola zriadená v roku 2021, uvedené tri členské štáty sa k nej zatiaľ nepripojili, čo ohrozuje zamýšľanú funkčnosť. Komisia preto Grécku, Cypru a Portugalsku zasiela formálnu výzvu a tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva BELGICKO a LUXEMBURSKO, aby transponovali všetky opatrenia na zefektívnenie transeurópskej dopravnej siete
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní dodatočného odôvodneného stanoviska Belgicku [INFR(2023)0186] a odôvodneného stanoviska Luxembursku [INFR(2023)0228], pretože neoznámili všetky opatrenia na transpozíciu smernice (EÚ) 2021/1187 (smernica o zefektívňujúcich opatreniach) do vnútroštátneho práva. Cieľom smernice o zefektívňujúcich opatreniach je urýchliť dokončenie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) zjednodušením a objasnením postupov udeľovania povolení a postupov verejného obstarávania. Členské štáty mali transponovať jej ustanovenia do 10. augusta 2023. Smernica sa zameriava na vysokoprioritné projekty základnej siete TEN-T, cezhraničné iniciatívy a európske dopravné koridory s rozpočtom presahujúcim 300 miliónov EUR. Na tieto účely sa v smernici stanovujú štyri kľúčové požiadavky pre členské štáty: pridelenie určeného orgánu pre každý projekt, zjednodušenie postupov udeľovania povolení, ktoré by nemali trvať dlhšie ako štyri roky, zabezpečenie transparentných postupov a zlepšenie cezhraničnej koordinácie. Napriek tomu, že región Flámsko, región Brusel – hlavné mesto a región Valónsko predložili transpozičné opatrenia, prijaté opatrenia nepostačujú na zabezpečenie úplnej transpozície všetkých ustanovení smernice. Luxembursko neoznámilo Komisii žiadne opatrenia prijaté na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva. Komisia sa preto rozhodla zaslať Belgicku dodatočné odôvodnené stanovisko a Luxembursku odôvodnené stanovisko. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie so žiadosťou o uloženie finančných sankcií.

Postúpenia Súdnemu dvoru

Komisia rozhodla o postúpení veci MALTY Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu nesprávneho uplatňovania práva EÚ v súvislosti s prístavnými pracovníkmi
Európska komisia rozhodla o postúpení veci Malty [INFR(2022)4020] Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože si nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv EÚ v súvislosti s jej režimom prístavných pracovníkov. Maltský režim pracovníkov v prístavoch zahŕňa systém kvót a povolení pre všetkých prístavných pracovníkov a preferenčný systém pre rodinných príslušníkov súčasných prístavných pracovníkov. Komisia má obavy, že právny rámec upravujúci prácu v prístavoch na Malte obsahuje niekoľko obmedzení prístupu k povolaniu prístavného pracovníka. Spoločnosti, ktoré majú v úmysle vykonávať prístavné činnosti na Malte, sú povinné najímať prístavných pracovníkov z jednotného registra prístavných pracovníkov. Okrem toho, ak prístavný pracovník odíde do dôchodku, zomrie alebo je prepustený z lekárskych dôvodov, jeho náhradník musí byť v zásade vybraný z tzv. registra potenciálnych prístavných pracovníkov, v ktorom sú zaregistrovaní výlučne príbuzní aktívnych prístavných pracovníkov. Takýto režim teda obmedzuje prístup k povolaniu prístavného pracovníka na veľmi úzky okruh osôb, či už ide o maltských alebo iných štátnych príslušníkov EÚ. Komisia v septembri 2022 zaslala Malte formálnu výzvu, po ktorej 3. októbra 2024 nasledovalo odôvodnené stanovisko. Malta vo svojich odpovediach spochybnila stanovisko Komisie. Komisia zastáva názor, že Malta porušuje tieto ustanovenia zmluvy. Preto rozhodla o postúpení veci Malty Súdnemu dvoru Európskej únie. Viac informácií nájdete v tlačovej správe.

Komisia rozhodla o postúpení veci HOLANDSKA Súdnemu dvoru Európskej únie z dôvodu nedodržania pravidiel EÚ o zadávaní verejných zákaziek v oblasti verejnej železničnej dopravy
Európska komisia dnes rozhodla o postúpení veci Holandska [INFR(2023)4011] Súdnemu dvoru z dôvodu nesprávneho uplatňovania nariadenia (ES) č. 1370/2007 o verejnej osobnej cestnej a železničnej doprave. Hospodárska súťaž na železničnom trhu má zásadný význam pre to, aby sa cestujúcim poskytovali atraktívnejšie a inovatívnejšie služby pri nižších nákladoch a aby sa zároveň zachovali úlohy verejnej služby. Holandsko udelilo koncesnú zmluvu na služby železničnej osobnej dopravy na obdobie 2025 až 2033 priamo etablovanému prevádzkovateľovi Nederlandse Spoorwegen, hoci na základe nariadenia (ES) č. 1370/2007 malo uplatniť postup verejného obstarávania. Komisia má obavy v súvislosti s tým, ako bol určený rozsah záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme stanovených v uvedenej zmluve. Domnieva sa, že Holandsko porušilo nariadenie (ES) č. 1370/2007, pretože neanalyzovalo, či a ktoré dopravné služby zahrnuté do novej koncesnej zmluvy by mohli hospodárske subjekty na trhu poskytovať za komerčných podmienok otvoreného prístupu, bez záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme a bez úhrady. Komisia zaslala 14. júla 2023 Holandsku formálnu výzvu, po ktorej nasledovala 13. marca 2024 dodatočná formálna výzva a 12. februára 2025 odôvodnené stanovisko. Napriek rozsiahlym kontaktom medzi útvarmi Komisie a holandskými orgánmi od roku 2020 Holandsko túto koncesnú zmluvu ani jej rozsah neupravilo spôsobom, ktorý by pomohol rozptýliť obavy Komisie. Komisia preto postupuje vec Holandska Súdnemu dvoru Európskej únie. Viac informácií nájdete v tlačovej správe.

8. Finančná stabilita, finančné služby a únia kapitálových trhov

(Ďalšie informácie: Olof Gill – tel.: +32 22965966; Marta Perez-Cejuela Romero – tel.: +32 22963770)

Formálne výzvy

Komisia vyzýva ŠPANIELSKO, aby dodržiavalo právne predpisy EÚ o bankovníctve a základné slobody jednotného trhu
Európska komisia dnes rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Španielsku [INFR(2025)2121], pretože nedodržiava nariadenie o jednotnom mechanizme dohľadu [nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013], smernicu o kapitálových požiadavkách [smernica 2013/36/EÚ] ani články 49 a 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia sa domnieva, že určité ustanovenia španielskeho zákona o bankovníctve a španielskeho zákona o hospodárskej súťaži, ktorými sa španielskej vláde udeľujú neobmedzené právomoci zasahovať do fúzií a akvizícií bánk, zasahujú do výlučných právomocí Európskej centrálnej banky a vnútroštátnych orgánov dohľadu podľa právnych predpisov EÚ o bankovníctve. Domnieva sa tiež, že uvedené široké diskrečné právomoci predstavujú neodôvodnené obmedzenia slobody usadiť sa a pohybu kapitálu. Konsolidácie v bankovom sektore sú prínosom pre hospodárstvo EÚ ako celok a sú nevyhnutné na dosiahnutie bankovej únie. Týmito fúziami sa takisto zabezpečuje, aby sa kapitál efektívne rozdeľoval v celej EÚ a aby občania a podniky mali prístup k finančným produktom za konkurenčné ceny, čo je kľúčovým cieľom únie úspor a investícií. Komisia preto zasiela Španielsku formálnu výzvu. Španielsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva ČESKO, aby správne transponovalo smernicu o trhoch s finančnými nástrojmi
Európska komisia dnes rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti proti Česku [INFR(2025)4017] z dôvodu nesúladu jeho vnútroštátnych právnych predpisov s pravidlami EÚ o slobode investičných spoločností poskytovať cezhraničné služby v rámci EÚ (smernica 2014/65/EÚ). Touto smernicou sa investičným spoločnostiam, ktorým bolo udelené povolenie v ich domovských členských štátoch, kde sa nachádza ich ústredie, zaručuje sloboda poskytovať investičné služby v celej Únii. Komisia zistila, že toto kľúčové ustanovenie bolo nesprávne transponované do vnútroštátneho práva. Podľa českých právnych predpisov, ak chcú investičné spoločnosti pokračovať vo svojej činnosti v Česku, musia si na českom území zriadiť pobočku. Sloboda poskytovania služieb je základom jednotného trhu s investičnými službami, čo umožňuje investičným spoločnostiam poskytovať svoje služby investorom z iných členských štátov EÚ. Komisia preto zasiela Česku formálnu výzvu. Česko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.

Komisia vyzýva členské štáty, aby transponovali zmeny štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a dokončili vykonanie ďalších opatrení zavedených nariadením o prevode finančných prostriedkov
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Belgicku [INFR(2025)2076], Španielsku [INFR(2025)2079], Poľsku [INFR(2025)2081] a Portugalsku [INFR(2025)2082], pretože netransponovali zmeny štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí [smernica (EÚ) 2015/849] zavedené nariadením o prevode finančných prostriedkov [nariadenie (EÚ) 2023/1113] a neoznámili Komisii pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a ďalších opatrení uplatniteľných v prípade porušenia nariadenia. Nariadením o prevode finančných prostriedkov sa nahrádza a rozširuje rozsah pôsobnosti predchádzajúceho nariadenia o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov [nariadenie (EÚ) 2015/847] a mení sa štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí s cieľom zaviesť nové požiadavky na údaje sprevádzajúce prevody kryptoaktív. Cieľom je lepšie predchádzať praniu špinavých peňazí prostredníctvom zneužitia kryptoaktív. Okrem toho sa v nariadení o prevode finančných prostriedkov stanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa vo vnútroštátnych právnych rámcoch stanovili požadované pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a opatrení v prípade porušenia tohto nariadenia. Tieto štyri členské štáty neoznámili transpozíciu zmien štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a nezaviedli v plnom rozsahu ustanovenia nariadenia o správnych sankciách a iných opatreniach do 30. decembra 2024. Komisia preto zasiela Belgicku, Španielsku, Poľsku a Portugalsku formálne výzvy a tieto krajiny teraz majú dva mesiace na to, aby odpovedali a odstránili nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane od týchto členských štátov uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodnených stanovísk.

Odôvodnené stanoviská

Komisia vyzýva členské štáty, aby oznámili transpozíciu smernice, pokiaľ ide o veľkostné kritériá pre mikropodniky, malé, stredné a veľké podniky alebo skupiny
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Česku [INFR (2025)0027], Španielsku [INFR (2025)0050], Malte [INFR (2025)0077] a Portugalsku [INFR (2025)0094], pretože neoznámili transpozíciu delegovanej smernice, ktorou sa mení smernica o účtovníctve, ktorou sa upravujú veľkostné kritériá pre mikropodniky, malé, stredné a veľké podniky alebo skupiny vzhľadom na infláciu [smernica (EÚ) 2023/2775]. Členské štáty mali do 24. decembra 2024 zabezpečiť transpozíciu opatrení tejto smernice do vnútroštátneho práva a informovať o tom Komisiu. Cieľom tejto smernice je zvýšiť kritériá monetárnej veľkosti v smernici o účtovníctve na určenie veľkostnej kategórie s cieľom zohľadniť vplyv inflácie od roku 2013. Tým sa zabezpečí, aby mikropodniky, malé a stredné podniky nepodliehali neprimeraným ustanoveniam EÚ o finančnom vykazovaní a vykazovaní informácií o udržateľnosti vzťahujúce sa na väčšie spoločnosti, čo má zásadný význam pre ďalšie znižovanie administratívnej záťaže. Komisia preto rozhodla o zaslaní odôvodnených stanovísk týmto štyrom dotknutým členským štátom. Tie majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.

Komisia vyzýva členské štáty, aby dokončili transpozíciu smernice o určitých aspektoch minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Belgicku [INFR(2025)0007], Bulharsku [INFR(2025)0015], Nemecku [INFR(2025)0031], Estónsku [INFR(2025)0039], Španielsku [INFR(2025)0051], Taliansku [INFR(2025)0061], Rakúsku [INFR(2025)0002], Poľsku [INFR(2025)0088] a Švédsku [INFR(2025)0102], pretože v plnom rozsahu netransponovali smernicu o reťazovom prístupe II [smernica (EÚ) 2024/1174]. Členské štáty ju mali transponovať do vnútroštátneho práva do 13. novembra 2024. Smernicou o reťazovom prístupe II sa mení smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (smernica 2014/59/EÚ) s cieľom zaviesť proporcionalitu pri uplatňovaní dlhového vankúša, ktorý majú mať banky a investičné spoločnosti, aby dokázali absorbovať straty a pri riešení krízovej situácie zrealizovať rekapitalizáciu (tzv. minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky alebo MREL). Konkrétne sa v smernici o reťazovom prístupe II zavádza pojem „likvidačné subjekty“ a stanovuje sa, že tieto subjekty by spravidla nemali podliehať MREL, pokiaľ orgán pre riešenie krízových situácií nerozhodne v jednotlivých prípadoch inak. Úplné vykonávanie právnych predpisov je kľúčom k zlepšeniu riešiteľnosti krízových situácií bánk a k predchádzaniu problémom v súvislosti s rovnakými podmienkami medzi rôznymi štruktúrami bankových skupín. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Belgicku, Bulharsku, Nemecku, Estónsku, Španielsku, Taliansku, Rakúsku, Poľsku a Švédsku. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení týchto vecí Súdnemu dvoru Európskej únie so žiadosťou o uloženie finančných sankcií.

9. Boj proti podvodom

(Ďalšie informácie: Balázs Ujvari – tel.: +32 22954578; Isabel Otero Banderas – tel.: +32 22966925)

Komisia vyzýva ÍRSKO, aby oznámilo Komisii príslušný orgán pre prístup k informáciám o bankových účtoch a záznamom bankových transakcií
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Írsku [INFR(2025)2071], pretože si nesplnilo svoju povinnosť podľa práva Únie stanovenú v článku 7 ods. 3a nariadenia o úrade OLAF [nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013]. Nariadenie o úrade OLAF upravuje činnosť Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) zameranú na ochranu rozpočtu Európskej únie. V roku 2020 bolo nariadenie o úrade OLAF zmenené s cieľom zaviesť osobitné ustanovenia, ktoré objasňujú povinnosť členských štátov pomáhať úradu OLAF tým, že mu na požiadanie poskytujú informácie o bankových účtoch a záznamy bankových transakcií. Informácie o majiteľoch bankových účtov a o peňažných tokoch sú pre úrad OLAF kľúčové v záujme účinného vyšetrovania podvodov, korupcie a akýchkoľvek nezrovnalostí poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie. Napriek tomu, že požiadavky platia od januára 2021, Írsko doposiaľ neoznámilo vnútroštátny orgán zodpovedný za poskytovanie informácií o bankových účtoch a záznamov bankových transakcií úradu OLAF. Úrad OLAF preto nemôže požiadať o takéto informácie, ktoré sú potrebné pri jeho vyšetrovaniach. Komisia zasiela Írsku formálnu výzvu a to má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.